Prečo tento blog

Autor: Mária Hrešková | 2.11.2012 o 21:03 | (upravené 3.11.2012 o 12:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1113x

Vždy som bola tá, ktorá hlavne počúvala. Hovorila som len vtedy, keď sa ma niekto priamo spýtal na môj názor. Moje vnútro pozná len málo ľudí, nechcela som zaťažovať iných mojimi problémami,  tým, čo prežívam. Viem, že veľa ľudí potrebuje občas sa niekomu zdôveriť. Ja som často bola takouto bútľavou vŕbou, bola som rada, keď som tým niekomu pomohla. Ale teraz cítim potrebu dostať niektoré veci zo seba von.

 

Výhodou článku na blogu je, že nemusím mať pocit, že niekoho tým obťažujem. Je na vôli čitateľa, či dočíta príspevok do konca, alebo z neho odíde. Prežila a zažila som veľa krásnych, smutných aj bolestných chvíľ, veľakrát som sa pýtala prečo práve ja ... S odstupom času viem, že všetko čo ma v živote postretlo, malo svoj dôvod a účel. Len v tom danom okamihu som to nevedela.

Detstvo som mala také skoro normálne, ale dospievanie som mala som veľmi ťažké. Doteraz toto obdobie považujem za najbolestivejšiu časť môjho života. Pomohli mi ho prežiť moje denníky a gitara. Vysoká škola znamenala v mojom živote veľký zlom. Podarilo sa mi vymaniť sa z depresií, nájsť nový zmysel života, nájsť lásku a vydala som sa. Ďalšie roky som sa venovala predovšetkým deťom – najskôr iba vlastným, neskôr  deťom v škole.

Vo svojich článkoch by som chcela písať o súčasnosti - vyjadriť svoje, pocity, postoje a názory na to, čo sa deje v spoločnosti, v mojom okolí a taktiež sa venovať návratom do minulosti. Chcem rozprávať o veciach, udalostiach, ktoré som prežila, ktoré ovplyvnili  môj život a vďaka ktorým som sa vždy dokázala posunúť dopredu. Najdôležitejšiu úlohu v mojom živote zohrali láska, viera, deti a dobrí ľudia, ktorých som stretla vždy v ten pravý čas.

Nikto ma vlastne nepozná celkom. Moja rodina ma pozná najlepšie - vie, aká som doma a z môjho rozprávania vie aj o mojom živote mimo domu. Ale mnohé veci nevedia ani oni. Študenti v škole ma poznajú len ako učiteľku, kolegovia zas len ako kolegyňu. Ani moji dobrí priatelia nevedia o tom, aká vlastne som. Len tušia. A možno toto písanie pomôže aj mne, aby som lepšie spoznala samu seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?