Aká som mama?

Autor: Mária Hrešková | 4.11.2012 o 21:39 | Karma článku: 21,16 | Prečítané:  3692x

Keď som mala asi 17 rokov, do denníka som si napísala: „Nikdy nechcem byť takou mamou ako je moja mama.“  Boli to silné slová, ale ja som ich vtedy myslela smrteľne vážne. V duchu som jej vyčítala mnohé veci, ktoré som ale nikdy nevyslovila. Prvá a hlavná vec bola, že som veľmi  túžila po jej láske, po jej objatí. Spomínam si, keď som mala asi 10 rokov,  ako som závidela mojej kamarátke, ktorú si jej mama vzala na kolená a maznala sa s ňou. Moja mama sedela vedľa  nej a ja som tam stála a bolo mi do plaču. Nepamätám si na bozky alebo objatia mojej mamy. Druhá vec bola tá, že som si myslela, že ju vôbec nezaujímam. Nepýtala sa ma, ako bolo v škole, prečo plačem, čo ma trápi. Nevedela čo prežívam, ani čo robím. Veľmi som túžila zdôveriť sa, ale mala som pocit, že by ju to obťažovalo.  Myslím, že tento vzťah s mojou mamou poznačil celý môj život.

O svojej mame toho veľa neviem. Občas rozprávala príhody zo svojho detstva a mladosti, no o jej vnútornom prežívaní viem toho žalostne málo. Aj to čo viem, viem od svojej staršej sestry, ktorá bola asi jej jediná dôverníčka. Mama bola veľmi dobrý človek, mala však ťažký život. Bola druhá najstaršia z 11 detí. Bývali v horárni na samote. Ako najstaršia z dievčat, mala od malička povinnosť starať sa o mladších súrodencov. Jej otec bol despota, ktorý tvrdou rukou trestal každú neposlušnosť. Moja mama bola vnímavé a múdre dieťa, veľmi nadané hlavne na matematiku. Keby bola bývala iná doba...  Keď skončila 2. svetová vojna, mala 21 rokov. Urobila si meštianku  a  stala sa učiteľkou. Môjho otca stretla keď mala skoro 30, učili spolu na jednej škole na Kysuciach. Vydala sa a mali spolu štyri deti. Iba ona by vedela povedať, čo všetko prežila. Mala to veľmi ťažké, a teraz už chápem, prečo bola taká. Snažila sa proste prežiť. Pred 13 rokmi náhle zomrela, zlyhalo jej srdce. Asi až vtedy som ju  celkom pochopila a odpustila jej. Celý život som usilovala o jej lásku, a pritom som ju mala. Len nie v takej podobe a forme, ako by som ja chcela.

A aká som ja vlastne mama?

Niekoľko čísel:  5 detí = 45 mesiacov tehotenstva, 7,5 rokov dojčenia, cca 12 rokov materskej  dovolenky . No a matkou od svojich 24 rokov do konca života.

Snažila som sa byť tou najlepšou mamou, ale vnímali to tak aj moje deti? Vychovávala som ich skôr dobrým slovom, teda vysvetľovaním, prečo áno, alebo prečo nie, ako príkazmi a zákazmi. Málokedy som na nich kričala. Vštepovala som im lásku k pravde a úctu k druhým ľuďom. Nikdy som ich neponižovala.  Snažila som sa dávať im veľa lásky, často ich objímať, chváliť. Ale bolo to pre nich postačujúce? Keďže ich bolo päť, vždy som sa najviac venovala tomu najmenšiemu, lebo ma momentálne najviac  potrebovalo. Možno malo niektoré z mojich detí  občas pocit, že ho zanedbávam, potrebovalo viac pozornosti. Ale bývala som tak veľmi unavená. To aj preto, že som sa roky poriadne nevyspala. Moja najstaršia dcéra ktorá je už tiež mamou to asi najlepšie chápe.

Jedna kamarátka, ktorá má len jedno dieťa, mi raz povedala, že ja mám tú výhodu, že keby sa niektorému môjmu dieťaťu niečo stalo, zostanú mi ešte štyri, ale jej by nezostalo žiadne. Vtedy som jej povedala, že láska sa nedelí, ale násobí. A tak isto bolesť nad stratou dieťaťa. Neviem, či ma pochopila. Moje deti ľúbim rovnako. Každé z nich je iné, každé má inú povahu, inú potrebu prejavov lásky. A každé z nich ma potrebuje ináč. Dúfam, že vedia, že som tu pre nich, nech by sa stalo čokoľvek.  Že vždy budem ich mamou a oni budú mojimi deťmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?