Sila modlitby

Autor: Mária Hrešková | 9.11.2012 o 18:51 | Karma článku: 12,02 | Prečítané:  1451x

  Minule som písala, že lásku staviam vo svojom živote na prvé miesto. Pre mňa platí rovnica Láska = Boh. Takáto vše objímajúca láska je u mňa prvoradá. Nebola som v detstve vedená k viere ani k modlitbe a tak pri svojom hľadaní Boha som si vytvorila svoj  vlastný spôsob komunikácie s ním. Je to len medzi mnou a ním. Hovorím s ním hocikedy počas dňa a sú to slová vychádzajúce z môjho srdca. Verím v silu modlitby, ktorá pramení v láske. Pomohla mi prežiť v mnohých, pre mňa ťažkých chvíľach. Takéto ťažké obdobie som mala aj pred 21 rokmi, keď som čakala svoje piate dieťatko. To, čo som vtedy prežívala a precítila, som nakoniec aj napísala. Je to trochu dlhšie, ale nechcela som tam zmeniť alebo vynechať ani jedno slovo. Takže tu je môj autentický návrat do roku 1990.  

 

Radostný ruženec matky

Verím v Boha Trojjediného a večného. A v tejto viere chcem prežiť celý svoj život. Chcem plniť Božiu vôľu po všetky dni môjho života a kráčať po Božích cestách.

Bože, prosím ťa, rozmnož vo mne vieru, posilni nádej a ustavične v mojom srdci roznecuj lásku k tebe a ku všetkým ľuďom.

 

  1. . Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš, ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala...

 

 

Počala si dieťatko, drahá Matka , a isto ťa to naplnilo nesmiernym šťastím. Aj ja som počala dieťatko, a hoci by som sa mala tešiť, naplnilo ma to smútkom. Mám štyri dietky, Matka, a zdá sa mi, že je to už dosť. Dúfala som, že to štvrté bude už posledné. A predsa sa vo mne opäť hlási nový život. Už teraz sa bojím ľudských rečí, ktoré vedia byť v takýchto prípadoch niekedy veľmi zraňujúce. Mnohí nás budú ľutovať, ale tých, čo nás budú odsudzovať, bude asi ešte viac. Kiež by som sa vedela nad to všetko povzniesť...

Matka, veď ty si tiež mohla uvažovať tak ako ja, čo na to povedia ľudia, keď si bola ešte iba zasnúbená a už si nosila pod srdcom dieťatko A predsa si ani na chvíľu nezaváhala a tvoje radostné „Staň sa mi podľa slova tvojho“ znamenalo začiatok vykúpenia nás všetkých. Ďakujem ti za to, Matka. Prosím ťa, pomôž aj mne, aby som nemyslela na zlé reči iných, aby som i toto dieťatko vedela prijať s láskou a radosťou.

 

  • 2. .....ktorého si, Panna, pri navštívení Alžbety v živote nosila...

 

 

Matka, navštívila si svoju príbuznú Alžbetu, ktorá ťa privítala radostnými slovami: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života!“ Bola šťastná, tešila sa spolu s tebou z tvojho dieťatka, ktoré si nosila pod srdcom. Aj ja som nedávno stretla svoju „Alžbetu“. Bola ňou moja priateľka, ktorá čaká svoje prvé dieťatko. Keď som sa jej zdôverila, že i ja budem opäť matkou, jej tvár sa rozžiarila, a jej radostné slová mi hovorili, ako veľmi sa tomu potešila. A mne vtedy vyhŕkli slzy do očí. Predsa len ešte niekto bude čakať naše dieťatko s radosťou a láskou!

Som unavená, Matka. Stále unavená , nevyspatá, je mi stále nevoľno. Ako mnohým ženám v mojom stave. V noci ma budí plačom moje najmenšie dievčatko, ktoré ma ešte stále veľmi potrebuje. Niekedy sa mi zdá, že sa už nikdy poriadne nevyspím, že už nikdy nebudem mať aspoň občas , pár hodín len pre seba. Niekedy si pripadám „unavená až na smrť“ a tak veľmi túžim po pokoji, po tichu, po odpočinku. Stále som napätá, stále musím byť pripravená či cez deň, či v noci, dávať sa tým druhým, mojim deťom, manželovi. Akoby to nikdy nemalo mať konca.

Odpusť mi, Matka, že tak veľa nariekam nad sebou, že je vo mne tak málo sily a ochoty obetovať sa. Veď ani ty si to isto nemala ľahké, všeličo ťa trápilo, bola si tiež unavená, a predsa ťa to radostné očakávanie Božieho dieťatka napĺňalo pokojom a tichou radosťou. Ty si vedela Bohu obetovať všetko. Už svojimi slovami „Staň sa mi podľa slova tvojho“ si celý svoj život vložila do rúk Božích  a nikdy si to neoľutovala. Prosím ťa, Matka, vypros aj mne silu, veľa lásky a trpezlivosti, aby som vedela všetko znášať  s tichou radosťou a pokojom ako ty.

  1. ...ktorého si, Matka, v Betleheme porodila...

Bol to isto jeden z najšťastnejších okamihov tvojho života tu na zemi, Matka, keď si po prvýkrát mohla pohliadnuť na tváričku tvojho dieťatka, keď si si ho mohla po prvýkrát k sebe privinúť, pohladiť, pobozkať... a predsa tvoj Syn prišiel na svet v obyčajnej maštali. Syn večného Boha, pre ktorého Matku sa nikde nenašlo dosť miesta. Mohla si žalostiť, Matka, mohla si si zúfať, čo s vami bude, a predsa si bola nevýslovne šťastná a spokojná, pretože si vedela, že nad vami bedlí Stvoriteľ sveta, večný Boh.

Ach, drahá Matka! Kiež by som vo svojom srdci našla aspoň kúsok tvojho pokoja. Pomôž mi, prosím! Mne sa tiež zdá, že pre nás nie je nikde dosť miesta. Bývame u rodičov v rodinnom dome a predsa sa tu necítim ako doma. Nie, nik nám neubližuje, nik nás nevyháňa, a predsa mám stále pocit, že tu zaberáme miesto. Mám totiž aj súrodencov, ktorí  bývajú v mestách, a tí tu chcú tráviť dovolenky, dávať svoje deti k starým rodičom... A nás je tu tak veľa. A bude nás zas o jedného viac. Bojím sa povedať to našim. Mamička bude z toho isto nešťastná a otec... ten sa asi bude najmä hanbiť, za to, že jeho dcéra má toľko detí. Súrodenci s rodinami budú v našom dieťatku vidieť len ďalšieho „zaberateľa miesta“ v dome.  Vidíš, Matka, naše dieťatko v našej rodine bude vítať asi len málo ľudí – ja, jeho otec a súrodenci. Veľmi ma to trápi, ale nemáme kam ísť.

Prosím ťa, Matka, vypros mi u svojho Syna pokoj, aby som toto všetko vedela prekonať, pomôž mi, Matka, aby moje dieťatko čakalo veľa lásky. Veď ty si mala všetko omnoho ťažšie, tvoje dieťatko tiež mnohí nechceli, kráľ Herodes dal preň vyvraždiť veľa nevinných dietok, ty si s ním musela ujsť do Egypta... a predsa si vedela všetko niesť s pokojom a oddanosťou do vôle Božej. Matka, tak veľmi by som sa ti chcela aspoň troška podobať.

  1. ...ktorého si, Panna, v chráme obetovala...

Matka, priniesla si svojho Syna do chrámu, aby si ho obetovala Bohu. No nielen jeho. Obetovala si Bohu všetko – seba, celý svoj život, všetky svoje trápenia i bolesti, ktoré si prestála, ale najmä tie, ktoré ťa ešte len čakali. Všetko si obetovala Bohu raz a navždy. Nikdy si to neoľutovala, nikdy si nevzala svoje slov á späť.

Matka, kiež by aj moje obety boli také „navždy“! Kiež by som nikdy neľutovala to, čo som už raz dala. Aj ja som obetovala pre deti už veľa. Len keby to bolo tiež také dobrovoľné a spontánne ako u teba! Pri prvom dieťatku som obetovala najmä svoje pohodlie, na ktoré som bola zvyknutá. Druhé dieťatko ma stálo veľa, preveľa prebdetých nocí a veľa predovšetkým duševných síl. Tretie dieťatko ma stálo prácu – moje životné sny, ambície. Štvrté dieťatko ma pripútalo k rodičovskému domu. A čo budem obetovať s tým piatym?

Matka, pomôž mi, prosím, aby som vedela Bohu obetovať všetko – svoju bolesť z rečí druhých ľudí, svoju únavu, prebdeté noci, svoju túžbu po skutočnom domove pre moje dietky, svoje drobné, únavné každodenné práce. Pomôž mi, Matka, aby som sa vedela Bohu obetovať celá, bez výhrad, aby som vždy kráčala po jeho cestách a plnila jeho vôľu. Pomôž mi, Matka, aby som nikdy neoľutovala to, čo som už raz Bohu dala.

  1. ...ktorého si, Panna, v chráme našla...

Vychovala si Syna, drahá Matka a dala si svetu viac, ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý kedy žil na tomto svete. Bol to síce aj Boží Syn, ale i človek a bez tvojej starostlivej materinskej ochrany a lásky by nikdy nebol vyrástol taký, aký bol... Dala si mu sama seba, dennodenne si sa rozdávala, dávala si mu lásku, nehu, svoju dobrotu. Vychovala si ho tak, že ako človek bol dokonalým človekom. Obetovala si mu celý život a tým si vlastne svoj život obetovala aj Bohu. Ale nebola to len láska a cit, ktorý si mu dávala. Bola to aj každodenná drobná, často taká nedocenená domáca práca. Starala si sa o rodinu, nemysliac pritom na seba, na svoje potreby, svoje túžby. Tvojou jedinou potrebou a túžbou bolo plniť Božiu vôľu a Božia vôľa bola, aby si mu dobre vychovala Syna. Dala si svetu viac, ako ktokoľvek iný na tejto zemi.

Matka, ja som mala kedysi úplne inú predstavu o svojom živote. Mala som veľké plány, túžila som niečo veľké dosiahnuť, dať ľudstvu nejaký veľký vedecký objav. Myslela som si, že je to to najväčšie, čo môže človek  v tomto živote urobiť. Myslela som si, že „talenty“, ktoré som dostala od Boha, takto najväčšmi rozmnožím. Veľmi ťažko mi padlo, keď sa moje plány pomaly rúcali. Usilovala som sa všetko brať ako Božiu vôľu, aj dietky, ktoré postupne prichádzali, ale občas som mávala chvíle, keď som zapochybovala, keď sa mi zdalo, že takýto život nemá takmer nijakú cenu. Zdalo sa mi, že som svoje „talenty“ zakopala do zeme pri tejto každodennej únavnej drobnej práci. Zdalo sa mi, že som bola povolaná na niečo vyššie, ako je obyčajné varenie, pranie, hladenie, starostlivosť o deti. Zdalo sa mi, že takto vlastne premrhám svoj život. Ach, aká som bola slepá! Ty, Matka, si mi otvorila oči. Veď čo môže byť pre ženu vznešenejšie poslanie, krajšia úloha v živote, ako dať život deťom a vychovať z nich skutočne dobrých,  spravodlivých ľudí, ktorí sa budú vedieť dávať druhým, rozdávať iným lásku? Náš svet priam smädí po láske! Je v ňom toľko egoizmu, toľko mravnej biedy! Teraz už viem, Matka, že to najväčšie, čo môžem pre tento svet urobiť, je vychovať z mojich detí Božích synov a dcéry,  ktorí budú kráčať po Božích cestách a plniť Božiu vôľu.

Matka, ty vieš, koľko síl to niekedy stojí ženu, keď sa chce dávať druhým, zriecť sa svojich snov a túžob a snažiť sa napomáhať splnenie snov a túžob tých druhých. Prosím ťa, pomôž mi, aby som sa vždy vedela rozdávať tým druhým, aby som dávala a nepočítala, pracovala a netúžila po odpočinku a aby som sa vždy vedela obetovať bez nároku na odmenu. Pomôž mi, drahá Matka, byť naozaj dobrou matkou. Amen.   (august 1990)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?