Stretávka

Autor: Mária Hrešková | 20.9.2013 o 20:09 | Karma článku: 8,76 | Prečítané:  1087x

„Triedny má v auguste osemdesiatku. Organizujeme stretávku u Milana na chate. Prídeš?" Telefonát ma trochu zaskočil a mysľou mi hneď prebehlo, že čo keby som tento krát išla, veď po mnohých rokoch ma na začiatku septembra nečaká nástup do školy, teda kopa povinností a práce, ktorej sa žiaden učiteľ na začiatku školského roka nevyhne. „Dobre, prídem."  „Naozaj? Teším sa. Veď ešte si s nami na chate nebola." Keď zložila telefón, začala som trochu pochybovať, či som urobila správne. Ísť na tri dni s partiou bývalých spolužiakov je niečo iné, ako ísť na obyčajnú stretávku na jeden deň. Na takýchto stretávkach som sa zúčastňovala pravidelne. Posledných šesť rokov sa však začali organizovať aj trojdňové  stretnutia v Tatrách u Milana na chate.

Počas mojich študentských rokov som nikdy nepatrila do žiadnej partie, alebo skupiny, bola som veľmi silný introvert a boli v triede spolužiaci, s ktorými som sa celé štyri roky vlastne ani nerozprávala. Nevedela som to. Mala som vždy pocit akéhosi „vydedenca", ale bola to hlavne moja chyba. Depresívna, väčšinou zachmúrená, odpovedajúca na otázky jednoslabične - niet divu, že spolužiaci nevyhľadávali moju spoločnosť. Až na vysokej škole som a začala postupne meniť a na prvej stretávke z „gympľa", po desiatich rokoch, som konečne mala pocit že tak trochu patrím do „našej triedy". No a teraz som sa sľúbila ísť na tri dni. A veď čo, nejako to prežijem, utešovala som sa.

A tak, v piatok ráno, sme nabalení zásobami jedla na tri dni, vyrazili na chatu do Tatier. Neprišlo nás veľa, niektorí mali na tento termín už iný program, niektorým sa možno nechcelo, no boli aj takí, ktorí na poslednú chvíľu z vážnych dôvodov zrušili svoju účasť. Ale čo je hlavné, náš oslávenec - triedny, prišiel aj s manželkou.

Nuž, a ako to všetko nakoniec dopadlo? Super! Myslím si, že všetci boli naozaj spokojní. Milan, spolu s manželkou a malou vnučkou, boli výborní hostitelia. Náš triedny, napriek svojmu veku, fyzicky aj duševne vitálny, sršal vtipom a bavil nás svojimi trefnými poznámkami. Mali sme aj pešiu turistiku, spoločné večery pri rozhovoroch a aj kartových hrách. Naučila som sa „nové" pravidlá hry oko, ktoré náš „bankár", Maroš, menil podľa toho, ako mu to momentálne vyhovovalo, dôvodiac tým, že šéf má vždy pravdu...

Dávno som sa tak neuvoľnila a nenasmiala. No a nočné rozhovory s mojou spolubývajúcou... „Ruža, klobúk dolu. Doteraz som ťa nepoznala, boli vo mne len nejaké útržkovité dojmy a predstavy ešte zo študentských čias. Až teraz som zistila, aká si super! Už len kvôli tebe sa mi oplatilo prísť na túto stretávku."

Keď sme sa lúčili, mala som veľmi silný pocit spolupatričnosti k tejto skupinke a vedela som, že keď sa o rok bude opäť organizovať takáto stretávka, urobím pre to všetko, aby som mohla opäť prísť. Veď roky utekajú, môže prísť všeličo, a ktovie, možno na ďalší rok už nebudem mať takúto možnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?