Bossing... útok či útek?

Autor: Mária Hrešková | 8.11.2013 o 22:57 | Karma článku: 15,82 | Prečítané:  10306x

"Som učiteľka na gymnáziu, mama piatich detí, mám tri roky do dôchodku a práve som dostala výpoveď z práce. Stala som sa totiž "nadbytočnou". Po 17 rokoch učenia na tejto škole, mi pán riaditeľ poslal výpoveď poštou, bez upozornenia, lebo sa mi asi nechcel pozrieť do očí..."   Tak týmito vetami začínal môj článok Bojovať láskou a pravdou, ktorý som zverejnila  na svojom blogu skoro presne pred rokom. A týmto článkom začal aj môj boj za spravodlivosť a proti šikane zo strany môjho zamestnávateľa. Teraz, po roku, som tak trochu „triezvejšie" uvažujúca, bohatšia o nové skúsenosti, ale stále dúfajúca, že predsa len „jesto pravda na svete", ako v jednej krásnej básni píše Milan Rúfus.

 

Každý prípad bossingu je niečím špecifický, a aj keď jeho obete prežívajú často dosť podobné pocity, myslím si, že pokiaľ sa niečo v našej spoločnosti radikálne nezmení, bude vždy veľmi ťažké bojovať proti tomuto fenoménu. Bohužiaľ, väčšina ľudí, aj keď vidí šikanu vo svojom okolí, sa tvári, že nič nevidia, pretože sa nechcú sami dostať do problémov. Preto sú obete bossingu často vo svojom boji osamotené a radšej to vzdajú skôr, ako prídu o zdravie.

Po zverejnení môjho článku o bossingu mi napísalo mnoho ľudí, ktorí majú s bossingom osobnú skúsenosť. Boli to nielen učitelia, ale aj úradníci, lekári... písali mi svoje príbehy a prosili o radu. Často krát volili radšej „útek" z pracoviska, pretože tlak, ktorému boli zo strany šéfa vystavení, bol príliš silný a oni nevideli iné riešenie, ak chceli ďalej normálne fungovať a existovať.

Ja som sa dostala do nemilosti u šéfa, ktorý si ma dlhé roky vážil a dovolím si povedať, že ma mal dokonca rád, pretože som nekonfliktný typ človeka, ktorý sa snaží robiť nielen to, čo má v náplni práce, ale aj niečo navyše. No keď na pracovisku začal "teror", ktorý mal za cieľ odchod ľudí, ktorí mu neboli po vôli, ja som sa pridala na stranu tých, ktorých začal šikanovať. Bolo mi ich ľúto, veď ostali "osamotení", pretože ostatní kolegovia "strčili hlavu do piesku" a boli radi, že to nepostihlo ich. A zástupcovia zamestnancov - vedenie odborov, sa otvorene postavili na stranu šéfa. Verili sme, že spravodlivosť sa dá dosiahnuť priamou cestou, tak sme  začali svoj boj tým, že sme napísali sťažnosť, v ktorej sme popísali, čo sa deje na našej škole. Naša odvaha nám všetkým priniesla výpoveď z práce. Ja som bola posledná, ktorá ju dostala.

Je to už vyše 8 mesiacov, čo som musela odísť od práce, ktorú som miloval. Pracujem teraz v inom obore a po dlhom čase mám v duši pokoj a mier, pretože v novej práci si ma vážia a práca ma baví a napĺňa. Moji bývalí kolegovia majú v práci stále stresy, potichu väčšina z nich na šéfa nadáva a ledva čakajú, kedy mu už skončí funkčné obdobie a on už snáď konečne odíde do dôchodku.

No a ja som to dala na súd - teda  neplatnosť výpovede. O pár dní budem mať prvé súdne pojednávanie. Nejde mi o pomstu, ale o spravodlivosť, pretože ublížil mnohým ľuďom a keby som sa nakoniec dočkala spravodlivého rozsudku, bola by to satisfakcia pre všetky jeho "obete bossingu". A verím že by to potešilo aj mnohých ďalších ľudí, ktorí ma v tomto mojom boji podporovali už od začiatku. Aj keď väčšina z nich skôr súkromne, ako verejne.

Na súde budem mať po svojom boku JUDr. Máriu Ritomskú z OZ Práca a vzťahy, ktorá je mojou právnou zástupkyňou. Je tiež poslankyňou NR a snaží sa v parlamente presadiť prijatie antimobbingového zákona, pretože bossing a mobbing sa veľmi ťažko dokazujú a ich obete nie sú u nás chránené žiadnym zákonom. Tak nám obom držte 14.novembra palce.

http://mariahreskova.blog.sme.sk/c/313829/Bojovat-laskou-a-pravdou.html

http://mariahreskova.blog.sme.sk/c/319339/Neviete-co-je-bossing-Budte-radi.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?