Za učiteľskou katedrou

Autor: Mária Hrešková | 31.12.2013 o 13:21 | Karma článku: 10,21 | Prečítané:  1078x

  Za učiteľskou katedrou som strávila vyše 20 rokov a napriek tomu, že učiteľstvo nepatrilo k mojim detským snom, ani  nebolo medzi mojimi životnými plánmi,  stalo sa neskôr pre mňa  poslaním, povolaním, ktoré ma napĺňalo a nevedela som si predstaviť, že raz budem robiť niečo iné. Život sa však často neuberá tým smerom, ako si to želáme. A tak, už skoro rok, som  mimo školstva (nie z vlastnej vôle) a musím sa priznať, že hoci môj život je teraz oveľa pokojnejší, oveľa menej stresujúci,  deti, mládež , škola a učenie, tá jedinečná, často krát nedocenená práca, mi naozaj veľmi chýbajú. V tejto chvíli mi asi najviac chýbajú moji žiaci, teraz už sextáni, ktorých hodiny matematiky boli pre mňa niečím výnimočným (koniec-koncov, celá táto trieda bola pre mňa výnimočná).

 

Ja som odišla, oni zostali. Učila som ich necelé 3 roky a dúfala som, že sa budeme stretávať na matematike až do maturity. Viem, že matematika nie je príliš obľúbený predmet a mnohí žiaci, keď jej nerozumejú, prestávajú  sa snažiť a rezignujú. Poznám to z vlastnej praxe a vždy mi bolo ľúto, keď sa mi nedarilo takýchto žiakov zaujať, inšpirovať k tomu, aby sa aspoň snažili. V tejto triede to tak nebolo. Aj keď nie všetci mali radi matematiku a nie všetci  jej rozumeli, nevzdávali to a keď sme opakovali pred písomkou učivo, navzájom si pomáhali, vysvetľovali, niektorí so mnou zostávali aj po vyučovaní, aby som im mohla povysvetľovať ešte raz to, čomu nerozumeli. Aj hodiny s nimi boli pre mňa výnimočné, hoci málokedy tam bolo „ticho ako v kostole". To preto, lebo sa pýtali vždy, keď niečo nechápali a ja, v rámci možností ,som sa snažila vysvetliť im to aj druhý, tretí krát...

Takže takíto boli jedni z mojich posledných žiakov. Mala som pri nich pocit, že moja práca má zmysel. Boli mojimi deťmi aj mojimi dobrými priateľmi. No a vlastne aj doteraz sú. Len sa už spolu nestretávame tak často, len občas, náhodou. A ja cítim, že na mňa nezabudli, tak, ako ani ja na nich nezabudnem. Budú súčasťou mojich pekných spomienok na chvíle strávené za učiteľskou katedrou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?