Dávid

Autor: Mária Hrešková | 2.1.2014 o 13:39 | Karma článku: 12,43 | Prečítané:  1074x

Stáva sa to občas každému z nás, že sa zmýlime a zle odhadneme človeka, ktorého dobre nepoznáme. No keď ho lepšie spoznáme, svoj názor na neho si poopravíme. Niektorí však súdia druhých len podľa zovňajšku, prípadne podľa nejakých svojich špecifických kritérií a len veľmi ťažko menia svoj názor. Aj medzi učiteľmi sú takí, ktorí si jednoducho niektorých žiakov „zaškatuľkujú" hneď na začiatku a držia sa svojho presvedčenia, nech by sa dialo čokoľvek. Asi si neuvedomujú, že tým môžu deťom aj ublížiť, alebo aspoň znepríjemniť im ich pobyt v škole.

 

Dávid patril medzi mojich prvých maturantov, ktorých som učila celé štyri roky matematiku. Bol to chlapec, ktorý sa od začiatku odlišoval od ostatných svojich spolužiakov. Bol proste iný. Dosť uzavretý, skôr samotár, žijúci vo svojom vlastnom svete. Niektorí moji kolegovia ho považovali za arogantného a povýšeneckého, pretože  jeho komunikácia s učiteľmi bola dosť obmedzená a keď sa mu nechcelo z nejakého dôvodu rozprávať, takmer žiadna. Obzvlášť jednej mojej kolegyni vadilo na ňom takmer všetko - to, ako sa obliekal, že sa neholil tak často, akoby si predstavovala, že fajčil... dokonca ho podozrievala, že možno berie aj nejaké drogy. Otvorene mu dávala najavo svoju nechuť k jeho "imidžu". Občas sme ju museli „krotiť" pri jej vyjadreniach na jeho adresu.

Podľa mňa, to bol veľmi inteligentný mladý chalan, a to nielen preto, že bol výborný v matematike. Občas sme spolu prehodili pár viet cez prestávku, keď som mala dozor na chodbe. Pokúšala som sa nahovoriť  ho, aby sa zapojil do nejakých matematických súťaží, pretože „mal na to", avšak vysvetlil mi, že už od detstva má svoj sen - chce ísť študovať chémiu. Matematika ho síce celkom baví, ale nie je jeho prioritou. Zdalo sa mi to dosť zvláštne, u takého mladého chalana, ale rešpektovala som to a viac som ho nepresviedčala.

Prišiel čas maturít a v tej dobe bolo zvykom, že počas maturitného týždňa fungoval akýsi  „bufet", slúžiaci na občerstvenie členov maturitnej komisie, kde občas vypomáhali niektoré mamičky maturantov. Vtedy som spoznala Dávidovu mamu. Príjemná, milá pani, ktorá s veľkou láskou rozprávala o svojom synovi, o tom, že vyrastá bez otca a je jej veľkou oporou a pomocou pri opatrovaní ťažko chorej príbuznej. Bola na neho naozaj hrdá a ja som vyslovila svoje presvedčenie, že sa nemusí báť o jeho budúcnosť, pretože je to mladý muž, ktorý vie čo chce a má na to, aby to aj dosiahol. Dávid úspešne zmaturoval a šiel si splniť svoj sen - študovať chémiu.

Odvtedy prešlo už vyše desať rokov. S Dávidom nie som v kontakte, viem však, že úspešne ukončil vysokoškolské štúdium a zostal učiť na fakulte. Oženil sa, má sympatickú manželku a dve krásne deti. A ja si občas pomyslím, čo by teraz asi povedala tá moja kolegyňa, ktorá hovorievala, že z neho nikdy nič poriadne nebude.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?