Za učiteľskou katedrou som strávila vyše 20 rokov a napriek tomu, že učiteľstvo nepatrilo k mojim detským snom, ani nebolo medzi mojimi životnými plánmi, stalo sa neskôr pre mňa poslaním, povolaním, ktoré ma napĺňalo a nevedela som si predstaviť, že raz budem robiť niečo iné. Život sa však často neuberá tým smerom, ako si to želáme. A tak, už skoro rok, som mimo školstva (nie z vlastnej vôle) a musím sa priznať, že hoci môj život je teraz oveľa pokojnejší, oveľa menej stresujúci, deti, mládež , škola a učenie, tá jedinečná, často krát nedocenená práca, mi naozaj veľmi chýbajú. V tejto chvíli mi asi najviac chýbajú moji žiaci, teraz už sextáni, ktorých hodiny matematiky boli pre mňa niečím výnimočným (koniec-koncov, celá táto trieda bola pre mňa výnimočná).