Moja Anička

Autor: Mária Hrešková | 14.11.2012 o 22:00 | Karma článku: 12,87 | Prečítané:  1863x

Dnes je pre mňa jeden z mojich výnimočných dní – pred vyše dvadsiatimi rokmi sa mi pár minút pred polnocou narodila dcérka Anička. Bolo  to moje v poradí už štvrté dieťa a pamätám sa, ako  som vtedy veľmi túžila porodiť syna. Bola som vlastne presvedčená, že sa mi narodí syn. V tej dobe budúce mamičky chodili na sono len raz počas tehotenstva – v štvrtom mesiaci, takže čo sa narodí, bolo vlastne tajomstvom až do dňa pôrodu.

 

Do pôrodnice som prišla až niečo po desiatej večer, veľmi som sa neponáhľala, pretože som už vedela čo ma čaká. Dcérka sa narodila pár minút po pol dvanástej a keď mi pán doktor oznámil, že mám krásne dievčatko, namiesto radosti a úľavy, že to už mám za sebou, som pocítila veľké sklamanie. Zas dievča. Pamätám si, ako som do rána ležala a nespala a premýšľala o tom, aké je to nespravodlivé. Dcérku mi priniesli prvý krát až na druhý deň cez obed. Čo nasledovalo potom, nikdy nezabudnem. Sestrička ju položila zabalenú v perinke na vankúš . Moje dievčatko nespalo. Krásne, veľké, tmavomodré očká malo otvorené dokorán a pozeralo rovno na mňa. Bolo také vážne a jeho uprený pohľad bol ako stelesnená výčitka. Nikdy na ten pohľad nezabudnem. Pozerala som sa na moju malú a po lícach mi stekali slzy. Toto bol moment, kedy som sa do nej zaľúbila. Na celý život.

Z môjho malého dievčatka už vyrástla veľká slečna. Krásna, múdra a dobrá. Už nikdy viac som neľutovala, že sa mi vtedy nenarodil syn.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?