Za učiteľskou katedrou

Autor: Mária Hrešková | 31.12.2013 o 13:21 | Karma článku: 10,21 | Prečítané:  1090x

  Za učiteľskou katedrou som strávila vyše 20 rokov a napriek tomu, že učiteľstvo nepatrilo k mojim detským snom, ani  nebolo medzi mojimi životnými plánmi,  stalo sa neskôr pre mňa  poslaním, povolaním, ktoré ma napĺňalo a nevedela som si predstaviť, že raz budem robiť niečo iné. Život sa však často neuberá tým smerom, ako si to želáme. A tak, už skoro rok, som  mimo školstva (nie z vlastnej vôle) a musím sa priznať, že hoci môj život je teraz oveľa pokojnejší, oveľa menej stresujúci,  deti, mládež , škola a učenie, tá jedinečná, často krát nedocenená práca, mi naozaj veľmi chýbajú. V tejto chvíli mi asi najviac chýbajú moji žiaci, teraz už sextáni, ktorých hodiny matematiky boli pre mňa niečím výnimočným (koniec-koncov, celá táto trieda bola pre mňa výnimočná).

 

Ja som odišla, oni zostali. Učila som ich necelé 3 roky a dúfala som, že sa budeme stretávať na matematike až do maturity. Viem, že matematika nie je príliš obľúbený predmet a mnohí žiaci, keď jej nerozumejú, prestávajú  sa snažiť a rezignujú. Poznám to z vlastnej praxe a vždy mi bolo ľúto, keď sa mi nedarilo takýchto žiakov zaujať, inšpirovať k tomu, aby sa aspoň snažili. V tejto triede to tak nebolo. Aj keď nie všetci mali radi matematiku a nie všetci  jej rozumeli, nevzdávali to a keď sme opakovali pred písomkou učivo, navzájom si pomáhali, vysvetľovali, niektorí so mnou zostávali aj po vyučovaní, aby som im mohla povysvetľovať ešte raz to, čomu nerozumeli. Aj hodiny s nimi boli pre mňa výnimočné, hoci málokedy tam bolo „ticho ako v kostole". To preto, lebo sa pýtali vždy, keď niečo nechápali a ja, v rámci možností ,som sa snažila vysvetliť im to aj druhý, tretí krát...

Takže takíto boli jedni z mojich posledných žiakov. Mala som pri nich pocit, že moja práca má zmysel. Boli mojimi deťmi aj mojimi dobrými priateľmi. No a vlastne aj doteraz sú. Len sa už spolu nestretávame tak často, len občas, náhodou. A ja cítim, že na mňa nezabudli, tak, ako ani ja na nich nezabudnem. Budú súčasťou mojich pekných spomienok na chvíle strávené za učiteľskou katedrou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?