reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Mária Hrešková

Mária Hrešková

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalá učiteľka, matematička, mama piatich detí a babka dvoch krásnych vnučiek. Zoznam autorových rubrík:  Anjeli v mojom životeSpoza učiteľskej katedrySúkromnéNezaradené

reklama

Súkromné

Stretávka

Mária Hrešková

Stretávka

„Triedny má v auguste osemdesiatku. Organizujeme stretávku u Milana na chate. Prídeš?" Telefonát ma trochu zaskočil a mysľou mi hneď prebehlo, že čo keby som tento krát išla, veď po mnohých rokoch ma na začiatku septembra nečaká nástup do školy, teda kopa povinností a práce, ktorej sa žiaden učiteľ na začiatku školského roka nevyhne. „Dobre, prídem." „Naozaj? Teším sa. Veď ešte si s nami na chate nebola." Keď zložila telefón, začala som trochu pochybovať, či som urobila správne. Ísť na tri dni s partiou bývalých spolužiakov je niečo iné, ako ísť na obyčajnú stretávku na jeden deň. Na takýchto stretávkach som sa zúčastňovala pravidelne. Posledných šesť rokov sa však začali organizovať aj trojdňové  stretnutia v Tatrách u Milana na chate.

  • 20. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 284x
  • 1
Moja nová práca

Mária Hrešková

Moja nová práca

Áno? No dobre, veď aspoň že máš prácu. Človek si dnes nenavyberá. Rýchlo prešla na inú tému, zrejme si myslela, že mi je nepríjemné o tom hovoriť. Zdalo sa mi to, alebo naozaj v jej hlase bolo cítiť zvláštny tón, akoby ma ľutovala, že som tak „hlboko klesla“ a šla robiť medzi „bláznov“? Veď dlhé roky som bola „pani profesorka“, aspoň tak ma oslovovali moji žiaci a ich rodičia, hoci profesorský titul, samozrejme, nemám. No ako viete, je dávnym zvykom, oslovovať učiteľov na stredných školách týmto titulom, hoci im v podstate nepatrí.

  • 5. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 971x
  • 16
List pre Kláru

Mária Hrešková

List pre Kláru

Dobrý deň, čítam Váš blog a dosť ma zaujal, hlavne tie pasáže, kde ste písali o vlastnej mladosti. Ak sa smiem spýtať, ako sa Vám podarilo zlomiť Váš pesimizmus a uzavretosť a stať sa optimistom a človekom s množstvom záľub? Ako sa Vám podarilo z obdobia uzavretosti preklenúť do obdobia otvorenosti? Ako sa Vám podarilo komunikovať lepšie s okolím? Pýtam sa Vás to možno aj preto, že tiež mám problémy s uzavretosťou, s komunikáciou, ťažko nadväzujem vzťahy a som vo veku mladej dospelosti. Ďakujem za prečítanie. S pozdravom Klára

  • 25. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 913x
  • 2
Dve básne o láske

Mária Hrešková

Dve básne o láske

Moje básne z obdobia dospievania boli všetky depresívna. Z neskoršieho obdobia však mám však aj niekoľko takých, ktoré mi pripomínajú krásny lásky čas. Majú pre mňa doteraz silný emotívny náboj. Druhú z nich som napísala manželovi rok po svadbe, keď bol cez prázdniny počas vysokej školy na vojenskom cvičení v Čechách.

  • 23. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 633x
  • 0
Hľadanie

Mária Hrešková

Hľadanie

V poslednom čase sa dosť často vraciam v spomienkach do minulosti. Spomínam na udalosti, zážitky ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili môj život, posunuli ma dopredu. Sú to pre mňa vzácne chvíle a ja aj po rokoch cítim ich výnimočnú „chuť a vôňu“. Dnes sa vrátim do obdobia, keď som mala „sladkých dvadsať“. O tomto období, kedy som tápala, hľadala zmysel svojho života, snažila sa vymaniť z depresií a hľadala Boha, som písala už skôr. (Ťažké dospievanie, Moja cesta k láske a viere). Z tohto obdobia sú aj tieto tri autentické "duchovné" zážitky, ktoré som si vtedy zapísala do denníka.

  • 5. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 567x
  • 0
reklama
Keď sa z učiteľky stane na staré kolená žiačka

Mária Hrešková

Keď sa z učiteľky stane na staré kolená žiačka

Tesne po päťdesiatke sa zo mňa stala na štyri roky žiačka základnej školy so všetkým čo k tomu patrí – žiacka knižka, skúšanie, sem-tam nejaká písomka, diktát, dvakrát do roka vysvedčenie a na konci štvorročného štúdia  záverečné skúšky. Hovoríte si, blbosť? Ale nie, stala som sa totiž žiačkou Základnej umeleckej školy (ZUŠ) a aj napriek rôznym komplikáciám sa mi ju podarilo aj viac-menej úspešne ukončiť. Neľutujem, že som sa na to dala, pretože okrem vedomostí, zručností a dobrých priateľov, som získala aj, pre mňa, ako dlhoročnú učiteľku, veľmi cenné skúsenosti a pohľad z druhej strany učiteľskej katedry.

  • 3. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 932x
  • 3
Skerešovanka

Mária Hrešková

Skerešovanka

Pre verejnosť je to dedinský folklórny súbor, no pre mňa je to spoločenstvo ľudí, ktorých mám veľmi rada a ktorí ma naučili mnohému, najmä láske k ľudovej piesni a tradíciám. Obohacujú môj život svojim optimizmom, radosťou, chuťou žiť a zabávať sa. Nie, nehovorím o mladých nadšencoch, alebo o ľuďoch v strednom veku. Hovorím o mužoch a ženách, z ktorý je prevažná väčšina v dôchodkovom veku a sú tu aj takí, ktorí už pred pár rokmi prekročili sedemdesiatku.

  • 1. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 834x
  • 0
Strýc Karol a stryná Karolova

Mária Hrešková

Strýc Karol a stryná Karolova

Boli to naši susedia vo dvore, „dvorania“, ako sa zvyklo hovoriť . Ona sa vlastne volala Pavlína, ale ako deti sme ju začali volať  stryná Karolova, podľa jej manžela Karola a už to tak ostalo navždy.  Boli súčasťou môjho detstva, dospievania a neskôr, keď som sa už s tromi deťmi a manželom vrátila bývať do rodičovského domu, aj súčasťou detstva mojich detí.  Boli to starší manželia, narodení začiatkom 20. storočia – pred 100 rokmi. Stryná bola typická prostá sedliačka, v širokých sukniach, vlasy si zapletala do dlhého tenkého vrkoča, ktorý si omotávala okolo hlavy a skrývala väčšinou pod šatkou. Pochádzala z chudobnejšej rodiny a za gazdovského syna sa vydala len vďaka tomu, že s ním čakala dieťa. Strýc bol v dedine vážený človek, bol považovaný za múdreho a vzdelaného.

  • 31. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 863x
  • 2
Rodina - čo pre mňa znamená

Mária Hrešková

Rodina - čo pre mňa znamená

Vianoce sú pre väčšinu z nás jedny z najkrajších sviatkov v roku, kedy si viac ako inokedy uvedomujeme, čo pre nás znamená rodina. Nie nadarmo sa im hovorí aj sviatky rodiny. Pre deti sú Vianoce často krát hlavne o darčekoch, ale pre nás, starších a skúsenejších, je to už o inom.  Nechcem teraz písať o náboženskom význame Vianoc, o tom sme počas sviatkov počúvali v kostoloch,  chcem písať o rodine, pretože v poslednom čase som sa viac zamýšľala nad tým, aká je moja rodina, čím je pre mňa a aká som šťastná, že ju mám.

  • 29. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 525x
  • 0
Moja Anička

Mária Hrešková

Moja Anička

Dnes je pre mňa jeden z mojich výnimočných dní – pred vyše dvadsiatimi rokmi sa mi pár minút pred polnocou narodila dcérka Anička. Bolo to moje v poradí už štvrté dieťa a pamätám sa, ako som vtedy veľmi túžila porodiť syna. Bola som vlastne presvedčená, že sa mi narodí syn. V tej dobe budúce mamičky chodili na sono len raz počas tehotenstva – v štvrtom mesiaci, takže čo sa narodí, bolo vlastne tajomstvom až do dňa pôrodu.

  • 14. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 968x
  • 2
reklama
Niekoľko básní z obdobia môjho ťažkého dospievania

Mária Hrešková

Niekoľko básní z obdobia môjho ťažkého dospievania

Keď som bola v maturitnom ročníku, napísala som niekoľko básní, ktoré veľmi výstižne vypovedajú o  mojich depresívnych náladách. To som mala niečo po osemnástke. Tri z týchto básní som napísala tesne po stužkovej. To sú tie, v ktorých som sa pokúsila o sonety.  Balada o Eve a Márii bola napísaná akoby o mne a mojej priateľke Eve. Asi sme vtedy na slovenčine preberali nejaké balady. A tá posledná zas vyjadruje moju túžbu po tom, aby ma mal niekto rád.

  • 10. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 942x
Aká som mama?

Mária Hrešková

Aká som mama?

Keď som mala asi 17 rokov, do denníka som si napísala: „Nikdy nechcem byť takou mamou ako je moja mama.“ Boli to silné slová, ale ja som ich vtedy myslela smrteľne vážne. V duchu som jej vyčítala mnohé veci, ktoré som ale nikdy nevyslovila. Prvá a hlavná vec bola, že som veľmi túžila po jej láske, po jej objatí. Spomínam si, keď som mala asi 10 rokov,  ako som závidela mojej kamarátke, ktorú si jej mama vzala na kolená a maznala sa s ňou. Moja mama sedela vedľa nej a ja som tam stála a bolo mi do plaču. Nepamätám si na bozky alebo objatia mojej mamy. Druhá vec bola tá, že som si myslela, že ju vôbec nezaujímam. Nepýtala sa ma, ako bolo v škole, prečo plačem, čo ma trápi. Nevedela čo prežívam, ani čo robím. Veľmi som túžila zdôveriť sa, ale mala som pocit, že by ju to obťažovalo. Myslím, že tento vzťah s mojou mamou poznačil celý môj život.

  • 4. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 959x
  • 4
reklama
SkryťZatvoriť reklamu